V Zbierke zákonov Slovenskej republiky bol vyhlásený dňa 19.2.2021 okrem iných aj Zákon 75/2021 Z. z.
Vraciame sa teda pred január 2020. Čo prinesie zrušenie zákona zainteresovaným:
Výrobcovia / dodávatelia detských ihrísk
Pre tých zodpovedných sa nezmení prakticky nič. Aj naďalej bude pre nich etalónom bezpečnosti prvku detského ihriska certifikát, vydaný autorizovanou osobou.
Možno však očakávať, že sa budú ešte viac objavovať výrobcovia, resp. dodávatelia, ktorí ani nechyrovali o tom, aké sú požiadavky príslušných noriem na bezpečnosť a konštrukčné detaily prvkov detských ihrísk, veď „vyrobiť takú hojdačku či domček so šmýkačkou nemôže byť predsa problém“.
Projektanti / Stavebné a realizačné firmy
V zmysle stavebného zákona, žiaden projektant nenaprojektuje a ani stavebná firma nebude realizovať prvky bez certifikátu. Nesprávne osadenému prvku, s nevyhovujúcou dopadovou plochou však nepomôže žiaden certifikát na papieri. Je nebezpečný.
Plusom zrušeného zákona bolo práve to, že bez ohľadu na to, kto prvok vyrobil a kto ho realizoval, nové ihrisko sa mohlo sprístupniť verejnosti až potom, keď prešlo vstupnou kontrolou cez nezávislý inšpekčný orgán (TÜV alebo Technická inšpekcia) a bol mu vystavený inšpekčný certifikát. Prevádzkovateľ mal tak istotu, že odovzdané dielo je v poriadku a neboli žiadne pochybnosti o rôznych "všezahrňujúcich" certifikátoch na jednotlivé moduly, z ktorých sa prvok vyskladal, ani na ich pravosť, či zhodu s dodaným prvkom.
Žiaľ, často sa stáva, že dodávateľ dodá prvok s certifikátom, stavebná firma ho nesprávne nainštaluje, alebo nepoužije vhodný materiál na dopadovú pochu. Pri preberacom konaní sa doloží certifikát prvku a všetci sú spokojní.
Samospráva / Prevádzkovatelia
Zrušením zákona odpadá prevádzkovateľom naozaj veľa nezmyselných nariadení a povinností, ktoré prakticky nemali priamy vplyv na bezpečnosť ihriska a naopak zvyšovali náklady na ich prevádzku:
- Povinnosť inštalovať prevádzkový poriadok s presne vymedzenými údajmi všade tam, kde je inštalovaný hoci len jeden prvok detského ihriska.
(Čo na tom, že deti to nečítajú? Najviac ich to ťahá na prvky, ktoré sú pre inú vekovú skupinu a ich rodičia upozornenia v prevádzkovom poriadku ignorujú.)
- Viesť evidenciu a záznamy o kontrolách, úrazov ku každému ihrisku. Aj k tomu, kde je napr. len jedna preklápavá hojdačka. Lebo aj to sa považovalo za detské ihrisko, v zmysle zrušeného zákona.
(Čo na tom, že na opravy a údržbu nie sú peniaze. Hlavne, že je záznam o tom, že sa kontrolovalo.)
- Pravidelne každé dva roky si nechať urobiť kontrolu prvkov detských ihrísk vyškolenou osobou, bez ohľadu na vek ihriska, dobu a frekvenciu používania, použité materiály. Na nové ihrisko sa povinnosť vykonať takúto kontrolu vzťahovala na prevádzkovateľa už po jednom roku po odovzdaní do užívania.
(Čo na tom, že s novým vozidlom ideme na STK až po štyroch rokoch.)
- Povinnosť zamedziť vstupu na detské ihrisko mimo prevádzkovej doby uvedenej na informačnej tabuli. A tak bez ohľadu na ročné obdobie, poveternostné podmienky a počasie, deti a ich rodičia nemali mať prístup na ihrisko len preto, že bude v prevádzke napr. až od 1.4.
(Čo na tom, že už v marci chcú deti späť na svoje ihrisko, ak sa po zime ukáže trochu slnka?)
Či so zákonom, alebo bez neho, prevádzkovateľ je zodpovedný aj naďalej za to, že jeho detské ihrisko je bezpečné. Ako to zabezpečí, je v jeho plnej kompetencii a zákon mu to už nenariaďuje.
Užívatelia / Deti a rodičia
Z pohľadu detí a ich rodičov, ihrísk nebude nikdy dosť. Malo by však všetkým záležať na tom, aké tie ihriská sú a ako sa o ne staráme. Žiaden zákon nezabezpečí, že na detskom ihrisku nemôže dôjsť k úrazu. Nakoniec ihrisko je miestom, kde si dieťa vytvára pohybové návyky a skúsenosti, učí sa odhadnúť riziko a kde sa cíti pri tom bezpečne.
Ako sa s tým, že nemáme zákon o detských ihriskách všetci vysporiadame, ukáže čas. Ostáva len veriť, že zodpovednosť nedovolí zľaviť z nárokov na ich bezpečnosť, nikomu z nás.