Od 1.1.2020 vstúpil do platnosti Zákon č. 371/2019 Z.z. o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska.
Naše rady a odporúčania pre vlastníkov a prevádzkovateľov detských ihrísk si môžete pozrieť tu.
Prinášame Vám odpovede na najčastejšie kladené otázky v súvislosti s týmto zákonom:
- Je možné zbaviť sa zodpovednosti upozornením „Vstup na vlastné riziko“ ?
Žiadne podobné upozornenie nezbavuje zodpovednosti vlastníka, resp. prevádzkovateľa za to, že ihrisko musí byť bezpečné.
- Aké sankcie hrozia?
Aby bol zákon vymožiteľný, musí obsahovať aj sankcie za jeho porušenie. Tieto sú uvedené v § 15 a 16. Treba však zdôrazniť, že tak v dôvodovej správe k zákonu, ako aj z aktuálnych vyjadrení zástupcov pre dohľad (SOI) cieľom zákona nie je naplnenie štátneho rozpočtu. Preto sa predpokladá riešiť prípadnými sankciami až opakované porušenie zákona, resp. nesplnenie záverov kontroly orgánu dohľadu. SOI podľa našich informácii nijako nenavýšila kapacity na výkon tohto dozoru a ani nie je cieľom rozbehnúť masívnu kampaň na pokutovanie vlastníkov ihrísk.
- Musia byť prvky ihriska certifikované?
Rozhodujúci je tzv. inšpekčný certifikát detského ihriska, ktorý vystaví po obhliadke inšpekčný orgán (TUV alebo TI). Ich úlohou je zhodnotiť aj bezpečnosť prvkov. Na druhej strane je predpoklad, že certifikované prvky prejdú bez problémov procesom vstupnej kontroly a zjednoduší sa tým aj posudzovanie ich bezpečnosti. To by malo znamenať aj znížené náklady na vstupnú kontrolu.
Pokiaľ prvok nie je certifikovaný, môže požadovať inšpekčný orgán celý rad dokumentov a podkladov pre vystavenie inšpekčného certifikátu (technické výkresy, materiálové zloženie, certifikáty použitých ,materiálov a pod.)
- Kto má zabezpečiť vstupnú kontrolu, resp. inšpekčný certifikát?
Zákon nešpecifikuje, kto môže tento certifikát objednať. Definuje sa len, že vlastník, resp. prevádzkovateľ musí týmto certifikátom disponovať pred sprístupnením DI verejnosti. Objednať ho teda môže tak vlastník, ako aj dodávateľ DI. V každom prípade bude potrebná k vystaveniu inšpekčného certifikátu súčinnosť oboch strán a tento úkon bude znamenať vždy určitý náklad navyše, oproti doterajšej praxi.
Naša spoločnosť pracuje na tom, aby túto agendu vedela vybaviť pre svojich klientov v súlade so zákonom. Problém môže však nastať v prípade kombinácie rôznych dodávateľov prvkov a prác pre jedno detské ihrisko. Žiaden z dodávateľov nemôže prevziať zodpovednosť za činnosť a tovary od iných dodávateľov projektu.
- Musia byť ihriská oplotené?
Zákon prikazuje v niektorých prípadoch tzv. obmedzenie prístupu a uvádza v definícii pojmov, čo sa rozumie pod obmedzením prístupu (§2, ods. 2, písm. i): prekážka, bez prekonania ktorej užívateľ detského ihriska nemôže riadne užívať zariadenie detského ihriska alebo detské ihrisko. Toto ustanovenie sa týka takých opatrení, ako napr. poškodenie zariadenia ihriska, uzatvorenia ihriska pred jeho uvedením do prevádzky, alebo počas vykonávania kontroly.
Podľa §4, ods. 1, písm. g) je špecifikovaná jedna z povinností vlastníka detského ihriska nasledovne:
„Vlastník je povinný mimo obdobia kalendárneho roka, v ktorom sa detské ihrisko sprístupňuje verejnosti , obmedziť prístup verejnosti do minimálneho priestoru detského ihriska alebo informovať verejnosť o skutočnosti, že detské ihrisko nie je v prevádzke, dostatočne viditeľným a čitateľným oznamom.“
- Nie je tento zákon len ďalším byrokratickým nezmyslom zvyšujúcim náklady obcí?
Nie.
Zákon má svoje chyby, ale konečne sa upravuje komplexne legislatíva tak, aby detské ihriská boli naozaj bezpečné. Načo sú nám certifikované prvky, keď sú inštalované nebezpečne? Keď si ktokoľvek neskôr osadí lavičku, či kôš tam, kde nemá čo robiť a je rizikom pre hrajúce sa deti? Keď deti padajú na kamene či ostré betónové výčnelky, namiesto plochy tlmiacej náraz.
Každý, kto argumentuje „starými preliezkami, na ktorých sme vyrastali a nič sa nestalo“, nech si sám zodpovie otázku, či by bol ochotný ako pracovník samosprávy, zodpovedný za bezpečnosť ihrísk, prevziať na seba zodpovednosť za úraz dieťaťa na nebezpečnom prvku.
